Hyperplázia
Hyperplázia, je v našom ponímaní tréning, po ktorom sa do sprchy už len odplazíme. Je to však aj teória opradená rúškom tajomstva a očakávaní. Aby sme si ju vysvetlili, povieme si najprv pár základných pojmov ako sú napríklad satelitné bunky.
Satelitné bunky sú súčasťou každého dobrého satelitu. A bez satelitov by sme nemohli sledovať mnohé z našich obľúbených športových kanálov. Účasť satelitných buniek na procese svalového rastu je dnes už dokázaným faktom (akým spôsobom a do akej miery je však stále témou obľúbenej slovenskej hudobnej skupiny čiže polemík). Tieto bunky sú akousi zálohou, rezervou, ktorú si telo vytvára pre rôzne špeciálne, zvláštne a slávnostné situácie. Satelitná bunka je nediferencovaná bunka, schopná zmeniť sa do takej podoby, akú telo práve potrebuje (X-men forever). Prítomnosť satelitných buniek v okolí tréningom poškodeného svalu má za následok diferenciáciu satelitnej bunky do podoby, ktorá je schopná splynutia, teda fľúzie resp. fúzie so svalovou bunkou. Satelitná bunka prináša do svalovej bunky jadro a jadro (najmä tvrdé jadro, tzv. hardcore), ako sme spomínali v predchádzajúcom článku, obsahuje genetický kód proteínov. Fúzia, splynutie satelitnej bunky so svalovou bunkou je teda ďalším anabolickým procesom, ktorý v konečnom dôsledku vedie k zvýšenej syntéze svalových proteínov, čo je fakt super. Satelitné bunky sú teda potencionálne zaujímavou súčasťou procesu svalovej hypertrofie. Viac satelitných buniek by mohlo znamenať viac svalovej hmoty. Viac svalovej hmoty znamená viac bielkovín v svalových bunkách. Alebo to znamená viac svalových buniek?
Slovné spojenie „svalový rast“ už akosi automaticky splýva s pojmom svalová hypertrofia. No podľa niektorých odborníkov, ale nie je možné chápať svalový rast výlučne ako svalovú hypertrofiu. Čo teda presne je svalová hypertrofia? Je to takto:
Zmnoženie kontraktilných bielkovín - aktínu a myozínu, vedie k zhrubnutiu svalových vlákien. Toto zhrubnutie je dokázané na bioptických vzorkách odobraných zo svalov trénovaných športovcov (neodporúčam skúšať doma). Svalové vlákna silových športovcov majú väčší priemer (čiže nadpriemer) a je v nich väčšie množstvo kontraktilných (kontrakcie schopných) bielkovín v porovnaní s (úbohými) netrénovanými jedincami. Tomuto javu hovoríme svalová hypertrofia – čiže tréning určený pre získavanie trofejí
Ak teda údajne nie je možné dať jednoznačné rovná sa medzi pojmy svalový rast a svalová hypertrofia, rastú svaly aj iným spôsobom ako zväčšením množstva svalových bielkovín? No..Ako vravieva Pavol Jablonický: „Viete, to neni jen tak..“
Či rastú svaly zväčšením objemu existujúcich vlákien, alebo dochádza v rámci adaptácie na svalovú záťaž aj k zmnoženiu počtu svalových vlákien, je vážna otázka. Faktom je, že svalový rast je jednak výsledkom svalovej hypertrofie, o čom nie je najmenších pochýb, ale predpokladá sa (opakujem: predpokladá sa), že účasť na zväčšení objemu svalu má aj proces svalovej hyperplázie, teda že reakciou na tréning môže byť zmnoženie svalových vlákien. Možnosť, že satelitná bunka sa nielen spojí s už existujúcou svalovou bunkou, ale že sa niektoré satelitné bunky diferencujú na plnohodnotné svalové vlákna je údajne reálna a samozrejme športovcami vítaná.
Už počujem, ako sa pýtate: Ako teda satelitné bunky aktivovať? Prirodzenou cestou je to možné dostatočne intenzívnym tréningom (s využitím palety tzv. Weiderových princípov), ktorý naruší celistvosť bunečnej membrány do takej miery, že sa umožní prienik bunečného obsahu do okolia bunky. S týmto obsahom totiž unikajú aj rôzne rastové faktory, ktoré vyvolajú profiláciu a diferenciáciu satelitných buniek a poskytnutím nových jadier s DNA tak umožnia ďalší rast svalových vláken, a teda aj svalu celkovo. Čiže ak vystavíme svaly adekvátnej (resp. viac ako adekvátnej) námahe a vytvoríme v organizme adekvátne podmienky, reakciou je svalový rast. Vieme, že predstava, že svaly rastú na tréningu, alebo že tréning je jedinou podmienkou svalového rastu je mylná. V skutočnosti tréningom síce všetko začína, je to ten podstatný impulz, ale ani zďaleka sa to ním nekončí.
Ako bolo spomenuté, tréningový impulz musí byť dostatočne intenzívny. Sval je opakovaným tréningom nútený k tomu, aby sa pripravil na nároky, ktoré naň kladieme. Rôzne formy záťaže pritom zaťažujú rôzne typy svalových vlákien a kladú na bunky odlišné nároky.
Svaly maratónskeho bežca sú namáhané formou, ktorá si vyžaduje neustálu obnovu energetických substrátov. Maratónec pritom zaťažuje prednostne tzv. pomalé svalové vlákna. Tieto majú iné bunečné zloženie ako tzv. rýchle svalové vlákna, ktoré sa uplatňujú napríklad pri tréningu nás kulturistov a egoistov. Zatiaľ čo pomalé svalové vlákna obsahujú vysoký obsah energetických organel zapojených do obnovy energie, rýchle svalové vlákna obsahujú menej organel energetického systému, o to viac ale myofibril, ktoré umožnia tomuto svalu kontrahovať sa v krátkom čase s vysokou frekvenciou. Takže počas tréningu, bokom mobily a sociálne siete.
Konkrétnym stimulom svalového rastu na podklade tréningovej námahy je jednak drobné poškodenie svalových buniek, jednak stimulácia rastových faktorov, alebo mediátorov. Dostatočne intenzívny tréning vyvolá mikroskopické poškodenie svalových buniek, na ktoré organizmus nutne a mohutne reaguje. Reakciou je aktivácia satelitných buniek, uvoľnenie katabolických a následne anabolických hormónov a iných mediátorov. Ak tréningový stimul nie je dostatočný, v organizme nenastane potrebná odpoveď (aká bola otázka?..), k svalovému rastu nedôjde a zostanete krpatí a lemraví.
Čo je samozrejme prúser. Ďalší prúser, je ak síce trénujeme dostatočne intenzívne, ale v strave nemáme dostatok makro a mikroživýn, ktoré naše zničené, doráňané, rozbité, zhúžvané, pokrčené, dobité, vybité, odpálené, zdevastované, zdecimovné a unavené telo, nevyhnutne potrebuje na obnovu energetických zásob a opravu a reparáciu poškodených, ale sebavedomých svalových vláken. A práve preto aby ste sa tomu nedostatku pri budovaní svalovej hmoty vyhli, už čoskoro budem písať o tom čo papať aby sme rástli. Zatiaľ prajem dobrú noc, a nech sa vám splnia všetky vaše sny.
Marek Namešpetra